Teóriu tohto valca rozvinul Frank Tipler (matematik z Tulanskej univerzity). Vychádza z teórie relativity. Obrovský valec, ktorý zakriví časopriestor, sa roztočí na polovičnú rýchlosť svetla. Časopriestor sa tým skrúti sám do seba. To znamená, že dva body, ktoré boli od seba predtým veľmi vzdialené v čase, sa teraz ocitnú blízko vedľa seba, ba v podstate na rovnakom mieste. To by sa vlastne zostrojila čierna diera. Otáčavý valec by pôsobil ako rotujúca prstencová singularita. Loď, ktorá by chcela cestovať do minulosti, by si to namierila k jej osi oproti rotácií valca a tá, čo do budúcnosti s rotáciou valca. Každou otáčkou by sa dostali ďalej dopredu či dozadu v čase. Akonáhle by dosiahla svoj časový zámer, jednoducho by sa rýchlo vzdialila.

 

 

Tento typ dostal názov červia diera. Prvým krokom je takúto červiu dieru nájsť. Podľa špeciálnej teórie relativity, pre teleso, ktoré sa pohybuje rýchlosťou svetla, sa čas spomaľuje. Teda, keby sme sa pohybovali teoreticky rýchlosťou svetla, čas by sa pre nás zastavil. Všetko okolo nás by starlo len my nie. Ak loď vstúpi do tunela, ktorý sa pohybuje, vracia sa späť v čase. Vynorí sa z nehybného výstupu azda v čase, v ktorom bola pri vstupe do pohybujúceho ústia. Nevie sa ako taký tunel vzniká, ale nevylučuje ho žiaden zákon fyziky.

 

 

S touto predstavou vystúpil matematik a fyzik Roy Kerr. Nie cez všetky čierne diery sa dá cestovať. Jediná možná vyhovuje, vypuklá, podobná tanieru, ktorá je stabilná. Vesmírna loď by mohla prekročiť horizont udalostí, zamieriť cez prstencovú singularitu a vynoriť sa v hyperpriestore. Loď by astronóm naviedol na obežnú dráhu v blízkosti rotujúcej singularity. Čierna diera by loď urýchlila do budúcnosti, alebo spomalila do minulosti. Po dosiahnutí žiadaného časového obdobia, by sa kozmonaut vrátil späť cez prstenec singularity do nášho priestoru vo zvolenom čase.